Sri Swami Charitra Saramrit English Translation Chapter 12

Sri Swami Charitra Saramrit English Translation Chapter 12

Shree Swami Samarth

Shree Swami Samarth, my salutations to all Swami devotees. Today we are going to learn about Sri Swami Charitra Saramrit Chapter 12.

Balappa leaves Gangapur to come to Akkalkot with Guru’s obsession. And while coming, as an offering to Sri Swami, they also take granulated sugar of Sri Swami’s choice along with him. By the grace of Sri Swami, Balappa reaches Akkalkot from Gangapur on foot in just two days.

That time, Sri Swami was in Khasbagh. And was lying on the ground. A huge crowd of devotees had gathered to have darshan of Shri Swami. Confused as to whether he would get a glimpse of Sri Swami in this crowd, Sri Swami asked one of his servants to bring Balappa closer.

Balappa’s mind went into a state of samadhi with devotion, seeing Sri Swami’s huge armed and radiant form. And Sri Swami got up and lovingly embraced every tree in the private garden, manifesting his love for Balappa. As soon as Balappa came to his senses, he hugged Sri Charan Sri Swami’s feet tightly. It was as if he anointed Shri Swami’s feet with his tears of joy. Balappa was blessed by seeing Sri Swami.

Balappa noticed that Sri Swami’s service was deteriorating at Akkalkot. There were daily quarrels between Sri Swami sevaks over service. But Balappa broke all the quarrels. And each servant of the monastery was assigned his own service. This made Balappa Sri Swami’s beloved disciple. Because of this, some servants of the Math as well as Sundara Bai hated Balappa.

Balappa implemented the right method of Sri Swami Seva. From the puja to the darshan of Sri Swami, all the arrangements started to go smoothly.

Meanwhile, a strange incident happened with Balappa. Balappa was suffering from stomach ailment. A few years ago, some ungrateful person had poisoned Balappa from a kanola (sweets). But due to the destiny of Balappa to serve Shri Swami, he was alive till now by the grace of Shri Swami. And by Sri Swami’s grace that poison came out of Balappa’s belly button that day. And Balappa miraculously survived.

Along with Shri Swami service, Balappa worshiped Shiva Shankar. But Sundara Bai asked Balappa to refrain from worshiping Shankar. And by the order of Shri Swami i.e. by casting lots, Balappa stopped worshiping Shiva Shankar.

This was seen by Shripad Bhat. Shripad Bhat and some servants were hating Balappa. So Shripad Bhat once met Balappa and said that we are suffering a lot since your arrival. Then you should return to your hometown. Then Balappa said that he should return to the village after taking the order of Sri Swami.

Then Shripad Bhata dropped two pieces of paper and saw that in the piece, it was written that Balappa should stay here and work. If Sri Swami is gracious, how can Sri Swami turn his disciple away?

Later Balappa always joined the service of Sri Swami. And here ends the twelth chapter of Sri Swami Charitra Saramrita.

Shri Swami Samarth, Jai Jai Swami Samarth.

Along with this we are giving you the twelth chapter of original Swami charitra Saramrita.

अध्याय बारावा

श्रीगणेशाय नम:।
कराया जगदुद्धार। हरावया भूभार।
वारंवार परमेश्वर। नाना अवतार धरीतसे ॥1॥

भक्तजन तारणार्थ। अक्कलकोटीं श्रीदत्त।
यतिरूपें प्रगट होत। तेची समर्थ श्रीस्वामी ॥2॥

गताध्यायाचे अंतीं। बाळाप्पा आले अक्कलकोटीं।
पुण्य नगर पाहोनी दृष्टी। आनंद पोटी नच मावे ॥3॥

त्यादिवशीं श्रीसमर्थ। होते खासबागेंत।
यात्रा आली बहुत। गर्दी जाहली श्रींजवळी ॥4॥

दर्शनेच्छा उत्कट चित्तीं। खडीसाखर घेवोनी हातीं।
गर्दीमाजी प्रवेश करिती। स्वामीसन्निध पातले ॥5॥

आजानुबाहू सुहास्यवदन। श्रीस्वामीमूर्ती पाहोन।
बाळाप्पानें धांवोन। दृढ चरण धरियेले ॥6॥

येवोनिया भानावरती। श्रीचरणांची सोडिली मिठी।
ब्रह्मानंद न माये पोटीं। स्तोत्र ओंठीं गातसे ॥7॥

श्री समर्थ त्या वेळीं। पडले होते भूतळीं।
उठोनिया काय केली। लीला एक विचित्र ॥8॥

सर्व वृक्षांसीं आलिंगन। दिलें त्यांनी प्रेमेंकरोन।
बाळाप्पावरचें प्रेम। ऐशा कृतीनें दाविलें ॥9॥

त्यासवें एक जहागिरदार। ते होते बिर्‍हाडावर ।
स्वयंपाक करोनी तयार। म्हणती जाऊं दर्शना ॥10॥

म्हणती जाउनी स्वामीसी। अर्पण करा नैवेद्यासी।
अवश्य म्हणोनी तयांसी। बाळाप्पा तेव्हां चालले ॥11॥

या समयीं श्रीसमर्थ। असती नृपमंदिरांत।
राजाज्ञेवांचुनी तेथे। प्रवेश कोणाचा न होय॥12॥

मार्गावरुनी परतले। सत्वर बिर्‍हाडावरी आले।
तेथें नैवेद्यार्पण केले। मग सारिलें भोजन॥13॥

नित्य प्रात:काळीं उठोन। षट्कर्मातें आचरोन।
घेवोनी स्वामीदर्शन। जपालागीं बैसावें ॥14॥

श्रीशंकर उपास्य दैवत। त्याचें करावें पूजन नित्य।
माध्यान्हीं येतां आदित्य। जपानुष्ठान आटपावें ॥15॥

करीं झोळी घेवोनी। श्रीस्वामीजवळी येवोनी।
मस्तक ठेवोनि चरणीं। जावें भिक्षेकारणें ॥16॥

मागोनियां मधुकरी। मग यावें बिर्‍हाडावरी।
जी मिळेल भाजीभाकरी । त्यानें पोट भरावें॥17॥

घ्यावें स्वामीदर्शन। मग करावें अनुष्ठान।
ऐशा प्रकारें करोन। अक्कलकोटीं राहिले ।18॥

चोळाप्पा आदीकरोन। सेवेकरी बहुतजण।
त्यांत सुंदराबाई म्हणून। मुख्य होती त्या वेळीं ॥19॥

एके दिवशीं तयांसी। बाई आज्ञा करी ऐशी।
आपणही श्रीसेवेसी। करीत जावें आनंदें ॥20॥

बहुतजण सेवेकरी। बाई मुख्य त्यांमाझारीं।
सर्व अधिकार तिच्या करीं। व्यवस्थेचा होता पैं ॥21॥

या कारणें आपसांत। भांडणें होतीं सदोदीत।
स्वामीसेवेची तेथे। अव्यवस्था होतसे॥22॥

हें बाळाप्पांनीं पाहोन। नाना युक्ती योजून।
मोडुनी टाकिलें भांडण। एकचित्त सर्व केले ॥23॥

बाळाप्पाची प्रेमळ भक्ती। पाहुनी संतोष स्वामीप्रती।
दृढ भाव धरुनी चित्तीं। सेवा करिती आनंदें ॥24॥

ऐसें लोटतां कांहीं दिवस। बाळाप्पाचिया शरीरास।
व्याधी जडली रात्रंदिवस। चैन नसे क्षणभरी ॥25॥

भोग भोगिला कांहीं दिन। कागदाची पुडी बेंबींतून।
पडली ती पाहता उकलोन। विष त्यात निघालें॥26॥

पुर्वी कोण्या कृतघ्नें। बाळाप्पासी यावें मरण।
विष दिधलें कानोल्यांतुन। पडलें आज बाहेर ॥27॥

स्वामीकृपेने आजवरी। गुप्त असे उदरीं।
सदगुरुसेवा त्यांचे करीं। व्हावी लिखित विधीचें ॥28॥

प्रत्येक सोमवारीं तयांनीं। महादेवाची पूजा करोनी।
मग यावें परतोनी। स्वामीसेवेकारणें ॥29॥

हें पाहोनी एकें दिवशीं। बाई विनवी समर्थांसी।
आपण सांगुनी बाळाप्पासी। शंकरपूजनीं वर्जावेें ॥30॥

तैशी आज्ञा तयाप्रती। एके दिनीं समर्थ करिती।
परी बाळाप्पाचे चित्तीं। विश्वास कांहीं पटेना ॥31॥

बाईच्या आग्रहावरून। समर्थें दिली आज्ञा जाण ।
हें नसेल सत्य पूर्ण। विनोद केला निश्चयें ॥32॥

पूजा करणें उचित। न करावी हेंचि सत्य।
यापरी चिठ्ठया लिहित। प्रश्न पहात बाळाप्पा ॥33॥

एक चिठ्ठी तयांतुन। उचलुनी पाहतां वाचून।
न करावेंची पूजन। तियेमाजी लिहिलेंसे ॥34॥

तेव्हां सर्व भ्रांती फिटली। स्वामीआज्ञा सत्य मानिली।
ही भानगड पाहिली। श्रीपाद भटजीनें ॥35॥

श्रीपादभट्ट एके दिवशीं। काय बोलती बाळाप्पासी।
दारा-पुत्र सोडुनी देशीं। आपण येथें राहिलां ॥36॥

आपण आल्यापासोन। आमुचें होतें नुकसान।
ऐसे बोल ऐकोन । बाळाप्पा मनीं खिन्न झाला ॥37॥

स्वामीनीं मज आज्ञा द्यावी। मी जातों आपुल्या गांवीं।
परी तुम्हीं युक्ती योजावी। आज्ञा होईल ऐशीच ॥38॥

श्रीपादभट्टें एके दिवशीं। विचारिलें समर्थांसी।
कुलदेवतेच्या दर्शनासी। जावया इच्छी बाळाप्पा ॥39॥

ऐसें ऐकुनिया समर्थ। हास्यमुखें काय बोलत।
कुलदेवतेचें दर्शन नित्य। बाळाप्पा येथ करीतसे ॥40॥

श्रीपाद म्हणे बाळाप्पासी। समर्थ न देती आज्ञेसी।
तरी टाकुनी चिठ्ठयांसी। आज्ञा द्यावी आपण ॥41॥

तयाचें कपट न जाणोनी। अवश्य म्हणे त्याच दिनीं।
दोन चिठ्ठया लिहोनी। उभयतांनी टाकिल्या ॥42॥

चिठ्ठी आपुल्या करीं। भटजी उचली सत्वरी।
येथें राहुनी चाकरी। करी ऐसें लिहिलेंसे ॥43॥

स्वामीचरणीं दृढ भक्ती। बाळाप्पाची जडली होती।
कैसा दूर तयाप्रती। करितील यती दयाळ ॥44॥

इति श्री स्वामीचरित्र सारामृत। नाना प्राकृत कथा संमत।
सदा प्रेमळ परिसोत। द्वादशोध्याय गोड हा ॥45॥

श्री राजाधिराज योगीराज श्रीस्वामीसमर्थ महाराजार्पणमस्तु॥

In a few days we will start a blog on the true experiences of Swami devotees. And also write the name of those who experienced this in the blog. So mail us your experience as soon as possible. Our email address is, rajesh.kamble01@gmail.com So see you soon with a new article till then to all Swami devotees Sri Swami Samarth ||

Shree Balappa real photo

Leave a Comment